Snažíme sa nájsť vysvetlenie prehry Atlética na štadióne Espanyolu v prvom ligovom zápase sezóny 25/26. Toto boli hlavné dôvody prehry:
Simeone nastúpil s pravdepodobnou základnou jedenástkou, s výnimkou Barriosa, ktorý sa práve zotavil zo zranenia, a Giméneza.
Po tom, čo Atlético ustálo očakávaný tlak domácich v úvodných minútach, prevzalo kontrolu nad zápasom. Na súperovej polovici pôsobili sebavedomejšie a dlhšie, než sme od nich v zápasoch vonku videli už poriadne dlho.
Hancko spoľahlivo zakladal rozohrávku, Ruggeri sa presne v správnych momentoch zapájal do útokov s faktorom prekvapenia na svojej strane. Almada sa nebál pýtať si lopty už od obrany, dokázal tvoriť, kombinovať a okamžite sa posúvať vyššie, aby bol znovu pri hre. V ďalšej línii spolu s Juliánom a Baenom svojou kombinačnou kvalitou v malých priestoroch poriadne trápili obranu Espanyolu.
Atlético ukázalo nielen odvahu v útočnej hre, ale, čo je ešte dôležitejšie a menej typické, aj veľkú energiu v pressingovej hre po strate lopty. Johnny vždy tlačí mužstvo smerom dopredu a vie si vybrať správny moment na získanie lopty späť. Keď sa pridal on, ťahal za sebou celé mužstvo. Vďaka tomu dokázalo Atlético už v priebehu niekoľkých sekúnd po strate získať loptu späť, a to priamo na súperovej polovici – teda v ideálnej pozícii na okamžitý prechod do útoku.
Atlético malo jasne navrch. Chýbala len väčšia presnosť v zakončení, aby sa z prevahy zrodilo viac vyložených šancí. Aj tak však Julián opäť ukázal svoju futbalovú mágiu – tentoraz z priameho kopu. Gól na 0:1 bol do prestávky skvelou správou, hoci ešte dôležitejšie bolo to, ako dobre a kompaktne celé mužstvo pôsobilo.
ZMENY PO POLČASE
Gallagher, ktorý v prvom polčase hral výborne smerom dopredu, a Johnny, ktorý krátko pred prestávkou dostal žltú kartu, zostali po zmene strán v šatni. Nahradili ich Barrios a Koke.
Výmena Conora bola logická, keďže už ku koncu prvého dejstva vyzeral, že má menšie problémy. Treba však zdôrazniť, že práve Angličan bol pre mužstvo kľúčový, najmä pri hre bez lopty. V prípade Johnnyho to však bola zo strany Simeoneho chyba – prílišná opatrnosť, ktorá sa ukázala ako trest pre celý tím. Nie je to pritom prvýkrát, čo sa to argentínskemu trénerovi stalo. Existuje také nepísané pravidlo: ak niečo funguje, nezasahuj do toho.
Barrios namiesto Gallaghera až tak veľkú štrukturálnu zmenu nepriniesol. Ale rozdiel medzi Atléticom s Johnnym a Atléticom s Kokeho verziou je obrovský – a to neznamená kritiku na adresu kapitána. Skôr upozornenie, že mužstvo s ním jednoducho nemôže vyzerať rovnako. Nebolo by lepšie počkať aspoň pár minút, ako sa druhý polčas vyvinie?
Atlético si naďalej vedelo vytvárať nebezpečné situácie v útoku a Barrios po príchode na ihrisko pôsobil fantasticky – neustále lámal súperovu líniu svojimi prienikmi s loptou. Dokonca boli veľmi blízko k jednému z gólov kola. Tá akcia vyzerala ako z videohry: Barrios, Almada, Baena a Julián si rýchlo vymenili niekoľko prihrávok v spleti nôh obrancov Espanyolu a celé to zakončil bývalý hráč City strelou do žrde.
Problém však nastal vo chvíľach, keď Atlético nemalo loptu. Tentoraz jej získanie trvalo pridlho, pressing na súperovej polovici prakticky zmizol a tím postupne strácal kontrolu nad zápasom. Espanyol, ktorý bol dovtedy jasne horší, začal rásť a dostával sa do hry.
STRIEDANIA BAENU A ALMADU… A TIEŽ JULIÁNA
V 68. minúte sa Simeone rozhodol stiahnuť z hry Baenu aj Almadu… a to naraz! Obaja pritom – a najmä Almada – boli zakaždým po prevzatí lopty pre Espanyol prakticky nebrániteľní.
Tréner by nikdy nemal stiahnuť dvoch hráčov, ktorí sú dôvodom, prečo je jeho tím lepší než súper, pokiaľ zápas nie je úplne rozhodnutý. Je jedno, že mohli pôsobiť unavene, že by už nemuseli stíhať všetky súboje alebo návraty dozadu. Pokiaľ pri každom dotyku s loptou prinášali mužstvu taký impulz, ako prinášali oni, oplatilo sa nechať aspoň jedného z nich na ihrisku aj unaveného.
Na ihrisko prišli Raspadori a Griezmann. Na veľké prekvapenie všetkých – a čo je horšie, aj samotného hráča – bol to práve Talian, kto dostal miesto na ľavom krídle, kde dovtedy Almada úplne ovládal zápas. Síce ich neskôr prehodil, ale už bolo neskoro a vzniknutý chaos sa nedal napraviť.
A tu sa dostávame k ďalšiemu vážnemu problému, ktorý musí Simeone rýchlo vyriešiť: prečo existujú „vopred pripravené“ striedania? Prečo musí Griezmann nastúpiť za každých okolností, aj keď bolo na ihrisku jasne vidieť, že v tej chvíli je posledný, koho tím potrebuje? Tréner nikdy nesmie ignorovať to, čo mu zápas ukazuje priamo pred očami. Zásahy počas hry sú často dôležitejšie než samotný úvodný plán. Simeone však s piatimi možnými zmenami a s prehnanou váhou, akú dáva niektorým hráčom, mužstvo skôr rozhádže, než posilní.
A aby toho nebolo málo, za stavu 1:1 a v momente, keď bolo mužstvo otrasené, Simeone stiahol Juliána a poslal na ihrisko Sörlotha. Ak hráč nie je zranený, nikdy nemôžeš v nerozhodnom zápase zobrať z ihriska svojho najlepšieho futbalistu. To je ďalšie nepísané pravidlo futbalu. Niet divu, že „La Araña“ na lavičke jasne ukázal svoje rozčarovanie. Predstavte si, že by Flick stiahol Lamineho Yamala v zápase, ktorý potrebuje vyhrať. Alebo že by Xabi Alonso vybral z hry Mbappého. Nemysliteľné.
To, že zápas dohrali Llorente a Giuliano, ale nie Julián, je rozhodnutie, nad ktorým by sa Simeone mal hlboko zamyslieť. Pretože ak tvojím zásahom iba rozbiješ tím, je lepšie nezasahovať vôbec. Nikde nie je napísané, že musíš využiť všetkých päť striedaní – niekto by mu to mal pripomenúť.
DOKEDY MAJÚ VÝKONY MUŽSTVA DO 65. MINÚTY ZAKRÝVAŤ NEGATÍVNE NÁVYKY A INDIVIDUÁLNE CHYBY?
Možno sa zdá, že reakcie na to, čo sa včera stalo v Cornelle, sú prehnané či až preostré. Pravda je však taká, že ide o chyby a zlozvyky, ktoré sa v Atléticu hromadia už pridlho.
Opakujú sa individuálne aj tímové zlyhania pri štandardkách – kde Oblakova neochota ísť do rizika stále ovplyvňuje spôsob, akým ich mužstvo bráni. K tomu sa pridávajú Simeoneho nepochopiteľné zásahy do zápasu, či už v rámci taktiky alebo pri samotných striedaniach. Nechýba ani pocit, že viacerým hráčom chýba naliehavosť a schopnosť odolávať tlaku. A potom sú tu nepochopiteľné chyby, ako Llorenteho zaváhanie, po ktorom prišla zbytočná štandardka a následne gól na 1:1.
Dá sa to napraviť? Malo by. V skutočnosti je omnoho jednoduchšie odstrániť tieto nedostatky, než dosiahnuť takú úroveň hry, akú Atletico predvádzalo do 65. minúty.
Zdroj: Atleticostats
