Zdá sa, že príchod Raspadoriho si u veľkej časti fanúšikov Atlética hneď nesadol. Do istej miery sa to dá pochopiť, ale keď sa na to pozrieme bližšie… Naozaj ide o tak zlý (alebo naopak dobrý) obchod, ktorý priviedol tohto taliana do Atlética? Pozrime sa teda, aký typ hráča bude mať Simeone najnovšie k dispozícii.
V roku 1953 vydal americký spevák Dean Martin populárnu pieseň „That’s amore“. Určite ju poznáte podľa jej charakteristického rytmu. V nej Martin, ktorý sa narodil v Ohiu, no jeho rodičia pochádzali z Talianska, ukázal svoje silné puto s touto krajinou – predstavoval romantický, rodinný a malebný obraz Talianska, s ktorým sa Apeninský polostrov často spája.
Tento článok má podobným spôsobom prebudiť v Raspadorim kúsok z toho, čo cítil Dean Martin k zemi svojich rodičov – pozrieť sa naňho priaznivo a hovoriť o ňom s náklonnosťou, ako o niečom, o čom veľa počuješ, ale nikdy si to nezažil na vlastnej koži. V tomto prípade tým „niečím“ nie je krajina, ale nový útočník Atlética Madrid.
Giacomo Raspadori prichádza na Metropolitano ako futbalista, ktorý pôsobí tak trochu „šedo“ a netradične v porovnaní s dnešným futbalom. To však, upokojme sa, nemusí nutne znamenať niečo negatívne.
„Deväť a polky“, ako ho v článku pre futbalový mesačník Panenka opísal Pipe Olcina, sa vyznačuje najmä tým, že nevyniká výnimočne v žiadnej konkrétnej činnosti, no jeho najväčšou prednosťou je univerzálnosť. Otázkou ale je – ide o pozitívnu, či negatívnu univerzálnosť? Je jeho silnou stránkou to, že dokáže zahrať na viacerých pozíciách? Alebo skôr to, že zatiaľ nedokázal naplno preraziť na žiadnej?
Doterajší obraz hráča z Emilia-Romagna by zvádzal skôr k tej druhej možnosti. Stále však má iba 25 rokov (26 oslávi vo februári) a uvidí sa, ktorým smerom sa váhy priklonia pod vedením Simeoneho. Tomu sa ešte podrobnejšie povenujeme, pretože v prípade „Jacka“ je mimoriadne dôležité, že padol do oka práve Cholovi.
Raspadori prešiel akadémiou Sassuola, kam prišiel ako deväťročný chlapec a napokon sa stal kapitánom A-mužstva už vo veku 21 rokov. To veľa hovorí o jeho charaktere – rovnako ako slová bývalého trénera Neapola a talianskej reprezentácie Lucia Spallettiho: „Je to výnimočný chlapec. Je neuveriteľné sledovať Raspadoriho na tréningu.“ A to nie je všetko – v roku 2023 Spalletti svoje chvály ešte zvýraznil: „Zvyčajne sa hovorí, že všetci trénujú rovnako. To je lož. Raspadori je iný.“
K jeho odhodlaniu a „tréningovej učiteľnosti“ sa pridáva aj charakter a povesť, ktorú si rodák z Bentivoglia vybudoval doma v Taliansku – nie je totiž nikto iný než nositeľ desiatky v drese Azzurri. A to vôbec nie je zanedbateľná úloha, aj keď je štvornásobný majster sveta momentálne v slabšej forme.
Raspadori navyše patrí medzi hráčov, ktorí len zriedka marodujú. Dokonca študoval športové vedy (čiastočne aj počas Eura 2021, ktoré vyhral s Talianskom), aby – podľa vlastných slov – netrénoval len slepo, ale chápal dôvody a význam každého cvičenia.
Aj keď často ostáva v úzadí, pretože nevyniká extrémne v žiadnej jednej činnosti, treba spomenúť jeho kvalitnú kopaciu techniku oboma nohami, už spomínanú ofenzívnu univerzálnosť a taktickú inteligenciu (stačí sa opýtať znovu Spallettiho či Conteho). Ako som už spomínal, má stále len 25 rokov a priestor na zlepšenie niektorých svojich silných stránok – napríklad istotu v stiesnených priestoroch (hoci nie na úrovni Correu, ktorý v tom patril k najlepším na svete) a schopnosť „hrať ako ofenzívny stredopoliar z pozície hrotového útočníka“, kde odohral väčšinu svojej kariéry.
Ak tieto jeho črty prenesieme do Atlética, ako prvé nám napadne jeho výška – 1,72 m – a otázka, či mu to nebude prekážať v systéme, kde už aj tak pôsobí dosť nízkych útočníkov. Nevyznačuje sa ani veľkou výbušnosťou v šprinte – inak by sa z neho už dávno stal krídelník. Nie je ani klasickým gólovým zabijakom (čo sa od neho ani nečakalo v tímoch s Lukakuom či Oshimenom) a jeho štatistiky to len potvrdzujú.
Napriek tomu je nepopierateľné, že má v sebe „iskru“. Vie zabrať vždy, keď si to situácia vyžaduje – ako napríklad v posledných kolách minulého Scudetta s Neapolom, kde po januárovom odchode Kvaratskheliu prevzal väčšiu úlohu. Dokázal byť trpezlivým náhradníkom, keď bolo treba, ale aj zodpovedným hráčom základnej zostavy, keď si to okolnosti vyžadovali. Dva góly v posledných štyroch kolách Serie A, ktoré spečatili titul pre Neapol, hovoria samy za seba.
Samozrejme, všetko, čo som doteraz spomenul, má pomôcť ostatným fanúšikom pozerať sa na prestup Raspadoriho skôr ako na pohár naplnený do polovice, nie poloprázdny. Som presvedčený, že môže Atléticu pomôcť doplniť fľašu, aj keď stále chýbajú niektoré zátky, ktoré by zabránili prípadným únikom.
Stačí sa pozrieť na to, ako sa s ním lúčili v Neapole, na jeho štatistiky gólov na 90 minút či na množstvo šancí, ktoré dokáže vytvoriť. Hľadať na tom všetkom nedostatky a chytať sa drobností pri prestupe, ktorý sa spracoval a prijal s takou triezvosťou, je vlastne znakom vzťahu, v ktorom ide o lásku.
Lásku, ktorá – dúfajme – časom bude porovnateľná s tou, akú cítil Dean Martin k Taliansku a akú Giacomo Raspadori zanecháva v Neapole.
Zdroj: atleticostats
