Atlético stálo v samom centre finále majstrovstiev sveta.
Španielsko Luisa de la Fuenteho sa v nedeľu stalo majstrom sveta. Finále malo pre nás, priaznivcov Atlética, mimoriadnu príchuť — na trávniku sa v drese Španielska a Argentíny objavilo deväť našich hráčov, a ak počítame aj Nica Gonzáleza, dokonca desať.
Španielsko malo zápas pod kontrolou od prvej do poslednej minúty a opakovane preverovalo argentínskeho brankára Emiliana Martíneza. Rozhodujúci moment prišiel až v 106. minúte, keď nádherným gólom otvoril skóre striedajúci Ferrán Torres. Argentína sa dopredu takmer nedostala a druhý polčas dohrávala len v desiatich po červenej karte Enza Fernándeza. Giuliano Simeone mal v 121. minúte šancu vyrovnať, no na zvrat už bolo neskoro.
V prvej z dvoch častí sa pozrieme na to, ako si na šampionáte počínal každý z hráčov Atlética a čo ho čaká ďalej. Keďže vo finále nastúpilo deväť Colchoneros, začneme Španielskom a Argentínou.
Španielsko
Álex Baena
Po sklamaní v premiérovej sezóne v Atléticu sa vynárali otázniky, či sa Baena vôbec dostane do španielskej nominácie — nieto ešte, či nastúpi v základe v siedmich z ôsmich zápasov. De la Fuente mu však dôveroval, a keď sa navyše neskôr zranil Nico Williams, stal sa z Baenu faktický ľavý krídelník Španielska.
Na MS 2026 odohral sedem zápasov, všetky v základe, nazbieral 487 minút, strelil gól, pridal asistenciu a videl jednu žltú kartu.
Po celý turnaj hral s očividným sebavedomím. Volil inteligentné nábehy a presné prihrávky na spoluhráčov a pôsobil ako hráč, ktorý znovu našiel drzosť, akou očaroval vo Villarreale. Práve tá bude kľúčová pre nadchádzajúcu sezónu.
Pre hráča, ktorý mal ku koncu minulej sezóny problémy so sebavedomím, môže zisk titulu majstra sveta vo výraznej úlohe urobiť divy. Práve majstrovstvá sveta môžu byť tým impulzom, ktorý naštartuje jeho zatiaľ najlepší rok.
Marcos Llorente
Na rozdiel od Baenu mal Llorente jednu z najlepších sezón kariéry a patril azda medzi troch najlepších pravých obrancov sveta. A takisto na rozdiel od Baenu mu po skupinovej fáze ubudlo priestoru.
Bolo by nespravodlivé tvrdiť, že Llorente hral zle a „zaslúžil si“ prísť o miesto po remíze s Kapverdami. Pedro Porro jednoducho hral lepšie a de la Fuente s pribúdajúcimi zápasmi stavil na formu. Llorente turnaj zakončil s tromi štartmi, dvakrát v základe, a pripísal si asistenciu na Baenu pri víťazstve 1:0 nad Uruguajom, ktorým Španielsko uzavrelo skupinu.
Čo čaká Llorenteho v Atléticu? Zdá sa, že smeruje k novej zmluve a možno aj ku kapitánskej páske, ktorá by mala prísť, keď sa Koke a Jan Oblak rozhodnú z klubu odísť. Od Llorenteho sa v novej sezóne bude očakávať väčšia líderská rola — v Madride sa črtá výmena generácií.
Marc Pubill
Keby ste vlani touto dobou Marcovi Pubillovi Pagésovi povedali, že si zahrá za španielsku reprezentáciu, keď ešte pôsobí v druholigovej Almeríi, asi by ste ho nepresvedčili. Ak ste však Atlético tento ročník sledovali zblízka, vzostup mladého stopéra dobre poznáte — a viete aj to, ako veľmi si nomináciu zaslúžil.
Pubill si v šestnásťfinále proti Rakúsku pripísal len krátky štart, no dostať sa do reprezentácie a získať titul majstra sveta je pre hráča na začiatku kariéry obrovská vzpruha. Dá sa očakávať, že si dopraje pár týždňov zaslúženej dovolenky a potom bude jedným z prvých reprezentantov, ktorí sa vrátia.
Z Pubilla bude jedného dňa kapitán Atlética. Hovorí a robí presne to, čo má — až tak, že by ste si mysleli, že je Colchonerom už dlhé roky.
Alejandro Grimaldo
Grimaldo na majstrovstvách sveta za Španielsko síce nenastúpil, no všetko nasvedčuje tomu, že je pripravený obliecť si dres Atlética čo najskôr.
V samostatnej analýze sme podrobne rozobrali, čo v Grimaldovi vlastne získavame. Skrátka: čaká nás mimoriadne dynamický hráč, ktorý spraví ľavú stranu nášho útoku mimoriadne nebezpečnou. V 145 zápasoch nazbieral 75 gólových príspevkov a pri priamych kopoch ho označujú za „smrtiaceho“. Ak k tomu prirátame jeho odhodlanie hneď sa pustiť do práce, kúzla sa dočkáme veľmi rýchlo.
Po zisku titulu sa Grimalda pýtali, čo by chcel vyhrať ďalej. Odpovedal, že Ligu majstrov s Atléticom. Už teraz je zjavne nedočkavý, kedy začne život v červeno-bielom. Očakávať sa dá krátka dovolenka a potom rovno na tréning k Simeonemu.
Argentína
Julián Alvaréz
Očakávania boli pred šampionátom vysoké. Od 26-ročného útočníka sa čakal prelomový turnaj na reprezentačnej scéne a kľúčová úloha na argentínskej ceste do finála.
Namiesto toho zaostal — a poriadne.
Julián odohral všetkých osem argentínskych zápasov, na ihrisku strávil 600 minút, strelil jeden gól a nepridal ani asistenciu. Ten jediný gól bol síce nádhera, no ostal jeho jediným svetlým bodom na trávniku — mimo ihriska totiž pútal väčšiu pozornosť než na ňom.
Po víťazstve 2:0 nad Rakúskom v skupine prerušil mlčanie a verejne oznámil úmysel z klubu odísť. Neskôr počas turnaja už o svojej klubovej budúcnosti hovoril menej ochotne: „Teraz myslím na Argentínu. O budúcnosti sa uvidí.“
Jeho výkony na turnaji naznačujú, že mohol byť myšlienkami inde. Atlético sa predaju útočníka neoblomne bráni a núka sa jasná otázka: kam sa situácia pohne ďalej?
Podľa Davida Ornsteina z The Athletic stupňuje snahu o jeho podpis Arsenal. Podľa informácií by sa obchod mohol uzavrieť, ak Arsenal ponúkne veľkú sumu plus Viktora Gyökeresa — hráča, o ktorého Atlético stálo, keď ešte pôsobil v Sportingu. Zatiaľ ide len o dohady a šum okolo Juliána. Jedno však ostáva jasné, rovnako ako pri rokovaniach klubu s Barcelonou: buď zaplatíte výstupnú klauzulu, alebo niet o čom hovoriť.
Nahuel Molina
Molina nastúpil v siedmich z ôsmich argentínskych zápasov — Lionel Scaloni opäť ukázal, ako vysoko si ho cení. Na tomto turnaji však nebol ani zďaleka vo forme, v ofenzíve ani v obrane. Najlepší zápas odohral proti Rakúsku, keď si pripísal dve odobratia lopty, dve zachytené lopty a tri odkopy.
To zlé prišlo proti Anglicku a vo finále proti Španielsku. Molinov najväčší problém počas celého turnaja — a napokon aj počas jeho pôsobenia v Atléticu — je strácanie nabiehajúcich hráčov. Stalo sa to proti Anthonymu Gordonovi v semifinále a potom proti Nicovi Williamsovi vo finále. Argentína sa po Gordonovom góle pre Anglicko ešte dokázala zdvihnúť, no na Nicov gól pre Španielsko už Albiceleste nenašla odpoveď.
Po záverečnom hvizde v New York New Jersey Molina vrazil Rodrimu päsťou do brucha a potom sa pustil do španielskeho kapitána, keď ten bežal cez ihrisko oslavovať so spoluhráčmi. To rozpútalo hromadnú strkanicu v strede ihriska, do ktorej sa zaplietli viacerí hráči oboch tímov a ktorá zrejme spustí vyšetrovanie FIFA.
Pre Molinu je čas na zmenu prostredia a údajný — opäť raz — záujem talianskych klubov nemohol prísť vo vhodnejšej chvíli.
Thiago Almada
Almadova nominácia do Scaloniho kádra bola skôr odrazom jeho niekdajších zásluh v reprezentácii než toho, čo predviedol v drese Atlética.
Almada nastúpil v piatich z ôsmich zápasov, trikrát v základe. Prežil nevýrazné majstrovstvá, na ktorých ani neohúril, ani nesklamal. Jeho momentom turnaja bola nádherná strela proti Švajčiarsku, ktorá však len obtrela vonkajšiu stranu žrde.
Čoraz zreteľnejšie sa zdá, že Almada nemá v Atléticu dlhodobú budúcnosť — až tak, že sám Diego Simeone zdieľa články o jeho možnom odchode. Údajný záujem prejavili Flamengo, River Plate a jeden saudskoarabský klub a Atlético len čaká na hráčovo konečné rozhodnutie, aby ho predalo.
Giuliano Simeone
Giuliano odohral len tri z ôsmich argentínskych zápasov. Jeho najlepší moment prišiel jednoznačne proti Anglicku, v prvom štarte na turnaji. Mnohí verili, že Simeone nastúpil proti Anglicku len ako otravný hráč, ktorý mal súperovi znepríjemňovať hru a frustrovať zverencov Thomasa Tuchela. Toto hodnotenie sa ukázalo ako… celkom presné.
Jeho konečné čísla proti Anglicku hovoria o 72 minútach, 25 presných prihrávkach z 31, dvoch kľúčových prihrávkach, piatich vyhraných súbojoch, štyroch získaných loptách a piatich fauloch.
Trvalou spomienkou na Giuliana z tohto šampionátu však zostane jeho zahodená šanca v posledných chvíľach finále, keď loptu poslal vysoko nad bránu. Stalo sa tak po tom, čo pri víťaznom góle stratil Ferrana z dohľadu..
Pred novou sezónou to vyzerá tak, že Giuliano konečne dostane konkurenciu v podobe juhokórejského reprezentanta Kang-in Leeho. Jeho forma ku koncu sezóny klesla a mnohí špekulovali, že za tým bola vyčerpanosť. Cholov syn nazbieral tretí najvyšší počet minút spomedzi všetkých hráčov Atlética v poli.
Zdravá konkurencia by mala Giulianovi len prospieť a rozhodne má povahu, ktorá nedovolí, aby mu podlomila sebavedomie. Ak sa vrátime až k vlaňajšiemu klubovému majstrovstvu sveta, poriadne si neoddýchol. Táto dovolenka mu spraví veľmi dobre.
Juan Musso
Juan Musso si za Argentínu na turnaji ani nezahral. Napriek tomu po vydarenej jazde pohárovými súťažami s Atléticom v minulej sezóne vstupuje do nového ročníka s reálnym elánom a so skutočnou šancou zatlačiť na dlhoročnú jednotku Jana Oblaka v boji o miesto v bráne.
Nico González
Nico síce už technicky nie je hráčom Atlética, no minulú sezónu za klub odohral veľa a nie je vylúčené, že sa v ročníku 2026/27 vráti.
Treba mu nechať, čo mu patrí: turnaj mal vydarený. Nastúpil v siedmich z ôsmich argentínskych zápasov a pripísal si jedinú asistenciu, no pochybovačom presne ukázal, čo v ňom Cholo Simeone vidí — všestrannú hrozbu, sud pušného prachu plný energie prichádzajúci zo striedačky a skutočnú zbraň vo vzduchu pri centroch do šestnástky.
Nicova budúcnosť ostáva neistá. Cholo je do Nica zamilovaný a miluje všestrannosť, ktorú by kádru priniesol. Mateu Alemany a vedenie klubu ho však nevnímajú tak nadšene a pred jeho definitívnym návratom z Juventusu by radšej doriešili iné pozície.
Osobne by sme Nica priviedli späť len vtedy, ak by bol k dispozícii za menej než 10 miliónov eur alebo na ďalšie hosťovanie — čo sa však nestane. Obávame sa, že Simeoneho naliehanie napokon zaváži a Atlético zaňho vysolí spomínaných 25 až 30 miliónov eur.
Zdroj: intothecalderon.com
