Atlético Madrid si z Pamplony odnieslo víťazstvo 2:1, no výkon Simeoneho tímu rozhodne nepôsobil dominantne. Osasuna mala viac držania lopty, viac striel, viac centrov aj viac rohových kopov. Atlético však bolo efektívnejšie tam, kde to rozhoduje – na výsledkovej tabuli.
Pre domácich je výsledok mimoriadne krutý. Fanúšikovia Osasuny budú ešte dlho hovoriť o viacerých kontroverzných rozhodnutiach rozhodcu a ich tím pôsobil organizovanejšie aj nebezpečnejšie. Simeoneho mužstvo však urobilo presne toľko, koľko potrebovalo na zisk troch bodov.
Atlético sa v útoku dlho trápilo
Okrem premenenej penalty Ademolu Lookmana z 15. minúty predviedlo Atlético v prvom polčase veľmi slabý ofenzívny výkon. Najlepšie to vystihuje fakt, že brankár Juan Musso patril medzi hráčov s najväčším počtom kontaktov s loptou aj prihrávok.
Aj keď sa Atlético dokázalo dostať spod tlaku a skombinovať niekoľko prihrávok za sebou, smerom dopredu pôsobilo bez nápadu. Za celý prvý polčas sa hráči pokúsili len o jeden dribling – a aj ten nevyšiel.
Krátko pred prestávkou prišiel jeden z rozhodujúcich momentov zápasu. Rozhodca José Luis Guzmán Mansilla najprv odpískal penaltu pre Osasunu a udelil Mussovi žltú kartu po zákroku na Anteho Budimira. VAR však ukázal, že argentínsky brankár najprv trafil loptu, a rozhodnutie bolo zrušené.
Llorente hrdinom aj vinníkom
Po prestávke sa obraz hry dlho nemenil, až kým sa do diania výrazne nezapojil Marcos Llorente. Najprv pripravil víťazný gól Alexandra Sørlotha, no neskôr videl druhú žltú kartu a Atlético dohrávalo v desiatich.
Osasuna následne ešte viac zatlačila hostí a v nadstavenom čase znížil Kike Barja. Clément Lenglet navyše v úplnom závere riskantným zákrokom na Budimira takmer daroval domácim penaltu.
Atlético však tlak ustálo a po prvýkrát za šesť mesiacov vyhralo dva ligové zápasy vonku po sebe. Navyše zostalo na dostrel tretiemu Villarrealu.
„Parte Médico“ opäť úradovalo
Jednou z hlavných tém posledných týždňov zostávajú zranenia. Do Pamplony necestovalo hneď niekoľko hráčov prvého tímu:
- José María Giménez
- Pablo Barrios
- Johnny Cardoso
- Julián Alvarez
- Giuliano Simeone
- Nahuel Molina
- Nico González
Aby toho nebolo málo, už po 16 minútach musel pre svalové problémy striedať aj Rodri Mendoza. Mladý stredopoliar pritom už v tejto sezóne vynechal šesť týždňov pre podvrtnutie členka.
Atlético tak zostáva v strede poľa extrémne oslabené a Simeone sa bude musieť v posledných dvoch kolách spoliehať najmä na 34-ročného Kokeho a Obeda Vargasa.
Zranenia pritom prichádzali práve v najdôležitejších momentoch sezóny. Pablo Barrios prakticky chýbal počas celej rozhodujúcej fázy Ligy majstrov aj Copa del Rey. Julián Álvarez nedohral ani jeden zápas proti Arsenalu a Dávid Hancko zasa vynechal finále Copa del Rey aj odvetu štvrťfinále Ligy majstrov proti Barcelone.
Je legitímne pýtať sa, či by Atlético s úplne zdravými Barriosom, Álvarezom alebo Hanckom nedopadlo v týchto zápasoch inak.
O to zvláštnejšie pôsobí fakt, že Simeone počas posledných troch mesiacov výrazne šetril hráčov v ligových zápasoch. Napriek tomu sa maródka neustále rozrastá.
Pubill a Vargas zbierajú čoraz viac rešpektu
Marc Pubill opäť potvrdil, že môže byť jedným z najlepších prestupov Atlética za posledné leto. Proti Osasune si pripísal osem odkopov, päť ziskov lopty a výborne zvládol hru na kraji aj v strede obrany.
Niekoľkokrát pôsobil doslova neprekonateľne a zároveň ukázal schopnosť podporovať útok. Nechýbalo veľa a pridal aj gól. Ocenenie pre najlepšieho hráča zápasu bolo zaslúžené.
Veľmi dobre pokračuje aj Obed Vargas. Vždy, keď mu Simeone dá priestor, dokáže ho využiť – vyhráva súboje, posúva loptu dopredu a fyzicky pôsobí pripravený na najvyššiu úroveň.
Almada sa trápi
Kým Pubill a Vargas zbierajú chválu, Thiago Almada prežíva úplne opačné obdobie. V Pamplone bol prakticky neviditeľný – nevystrelil, nevytvoril šancu, nemal dotyk v súperovej šestnástke a nevyšiel mu ani jeden dribling.
Taliansky novinár Matteo Moretto navyše opäť pripomenul, že Atlético bude v lete počúvať ponuky na jeho prestup. Zdá sa, že Simeone ho už nevníma ako dôležitú súčasť projektu a rozchod by mohol byť najlepším riešením pre obe strany.
Sørloth opäť na hranici 20 gólov
Alexander Sørloth sa po góle proti Osasune dostal na hranicu 20 gólov vo všetkých súťažiach. A to druhý rok po sebe.
Keď Atlético zaplatilo za nórskeho útočníka 32 miliónov eur, veľa fanúšikov bolo sklamaných. Klub ho totiž priviedol až po neúspešnom pokuse získať Artema Dovbyka a mnohí ho vnímali len ako „plán B“.
Realita však hovorí jasne – Sørloth má za dve sezóny v Atléticu už 44 gólov vo všetkých súťažiach. Štatisticky sa tak pohybuje vedľa mien ako Mohamed Salah, Robert Lewandowski či Ousmane Dembélé.
Problémom však zostáva jeho konzistentnosť. Ako sám povedal, jeho góly sú „ako kečup“ – dlho nič a potom veľa naraz.
V LaLige strelil v tejto sezóne len dva góly na Metropolitane a viackrát zažil dlhé série bez presného zásahu. Kritika smeruje najmä k tomu, kedy góly dáva, ako pravidelne skóruje a kde ich strieľa.
Napriek tomu mal aj veľké momenty – dôležitý gól proti Barcelone v Lige majstrov či hetrik proti Clubu Bruggy, ktorý Atléticu pomohol prejsť cez play-off.
Jeho odkaz v Atléticu však pravdepodobne zostane spojený hlavne s rolou „supernáhradníka“ v sezóne 2024/25, keď z lavičky strelil 14 gólov a výrazne pomohol tímu zostať v boji o titul až do marca.
Keď je Sørloth naplno koncentrovaný a motivovaný, dokáže byť nezastaviteľný. Keď však jeho intenzita klesne, často pôsobí len ako ďalšie telo na ihrisku.
Aj preto sa čoraz viac hovorí o tom, že by Atlético mohlo využiť záujem AC Milána alebo Barcelony. Ak by klub dokázal získať späť väčšinu investície, predaj Sørlotha by vôbec nebol nereálnym scenárom.
