Atlético zdolalo Real 2:1, derby ovládli Koke a Giuliano

Madridské derby je opäť naše. Atlético zdolalo v 7. kole LaLigy Real Madrid 2:1 a na Metropolitane ho porazilo druhú sezónu po sebe. Dve domáce výhry nad Realom za sebou sa nám podarili prvýkrát po 50 rokoch, od roku 1977. Po vlaňajšom 5:2 prišlo tentoraz tesnejšie 2:1 a Simeoneho tím zdolal Real na vlastnom štadióne už v troch z posledných štyroch sezón.

Po opatrnom prvom polčase, v ktorom bolo málo futbalu a o to viac iskrenia, rozhodla jediná akcia. Dean Huijsen ako posledný hráč bez akejkoľvek snahy zahrať loptu zastavil v pokutovom území Giuliana Simeoneho. Rozhodca nariadil pokutový kop a obrancu Realu vylúčil. Loptu si na biely bod postavil Alejandro Grimaldo a v 53. minúte pokutový kop premenil. V 59. minúte Jonathan David po Giulianovom centri zvýšil na 2:0 a skóroval tak v treťom zápase za sebou. Keď sa už zdalo, že nás čaká nezvyčajne pokojný zápas s Realom, Antonio Rüdiger minútu pred koncom riadneho hracieho času hlavičkou znížil a 70 000 divákov si užilo nervózny záver.

Zostava, v ktorej sa nevyznal nikto

Pred zápasom sa veľa špekulovalo, koho Simeone postaví, a zostava napokon prekvapila. Ani nie tak tým, že v nej chýbali Ademola Lookman a Morten Hjulmand, ako skôr tým, že tréner opäť nasadil Marcosa Llorenteho a Álexa Baenu ako vnútorných stredopoliarov, hoci na Anoete sa to neosvedčilo. Na Real pritom platí hra cez stred poľa, o akej môže súper len snívať, a Simeone na ňu mohol staviť od prvej minúty.

Čokoľvek chcel Simeone úvodnou zostavou dosiahnuť, nevyšlo to. Hráči rovnako ako my nevedeli, kto má kde hrať, a tím priam volal po poriadku. Na poste pravého obrancu sa postupne ocitli Giuliano, Llorente aj Marc Pubill a na pravú stranu sa sťahovali aj Kang-in Lee a Baena, hoci Baena mal pôvodne hrať vľavo. Najprv sme si mysleli, že sa hráči sťahujú za slnkom, ktoré svietilo len na túto časť ihriska. Potom sme si spomenuli, že v Madride bolo 31 °C. Teplo však možno aspoň čiastočne vysvetľuje, prečo sa Llorente tak vzďaľoval od stredu ihriska.

Aj tak to bol prvý polčas, aký k zápasom s Realom patrí: tvrdé súboje, výbušná atmosféra a malé bitky uprostred veľkej vojny, v ktorých Llorente s Johnnym Cardosom zabetónovali stred ihriska. Veľkou správou je už to, že Atlético v takýchto zápasoch dokáže súperovi konkurovať. Vlaňajšie 5:2 v tom istom ligovom dueli si všetci radi pripomíname, no bola to výnimka. Zápasy veľkých tímov zvyčajne vyzerajú ako tento prvý polčas. To, že si tím znovu buduje obranu, hrá s energiou, vie vyhrať súboj a strhnúť tribúny, je oveľa dôležitejšie, než sa zdá. Štatistika súbojov to však celkom nepotvrdzuje: Real vyhral v prvom polčase 32 súbojov a my len 12 (za celý zápas 62:30), fauly sme mali 10:3 a obe žlté karty sme dostali ešte pred prestávkou.

Najlepším hráčom prvého polčasu bol Johnny Cardoso, a to nie náhodou. Je vo forme fyzicky aj psychicky a jeho kvality stredopoliara sa niekedy nevedome podceňujú: má odvahu pýtať si prvú prihrávku aj pod tlakom a vie, kam loptu poslať. Najmä však výborne čítal hru a vďaka postaveniu a intuícii získaval lopty na polovici súpera hneď po našich stratách. Aj preto sme išli do kabín s lepším pocitom ako Real. Cardoso z nás nabehal najviac, 11,24 km, a presne zahral 64 zo 68 prihrávok.

Ak niekto ovládal zápas takticky, bolo to Atlético. Loptu sme mali 55 % času a v pokutovom území súpera sme sa jej dotkli 15-krát, Real osemkrát. Chýbalo však niečo nepredvídateľné, čo by vybočilo zo scenára. Najbližšie k tomu mal Kang-in, no loptu sme málo dostávali na strany, kde je Real zraniteľný, lebo jeho útočníci sa do obrany vracajú zle, ak vôbec. Vystrelili sme štyrikrát, ani raz na bránu, a naše xG 0,18 bolo len o málo vyššie ako 0,16 Realu.

Jedna dlhá lopta a zápas sa zvrtol

Zlom prišiel po dlhej lopte Dávida Hancka za obranu. Takéto prihrávky na Giuliana fungovali už v minulej sezóne a Hancko opäť ukázal, aký presný vie byť. Prihrávka bola dobrá, výnimočnou ju však urobil až Giuliano: rozbehom, zápalom a chuťou ísť do súboja s obrancom, ktorý je o 23 centimetrov vyšší. Huijsen ho ako posledný hráč jasne zadržal. Kto sa Giuliana pokúsi zastaviť takto ležérne, doplatí na to. Tento moment zápas zvrtol, nech už dovtedy vyzeral akokoľvek.

Po Huijsenovom faule sme mali uľahčenú prácu. Stačilo sa zomknúť, kombinovať a držať loptu v dlhých útokoch, až sa Real rozpadol. Láme sa totiž veľmi ľahko, lebo mu chýba vôľa, súdržnosť, hlad po víťazstvách aj duša.

Simeone cez prestávku poslal na ihrisko Kokeho namiesto Pubilla. Llorente sa napevno posunul na post pravého obrancu a až vtedy sa dalo rozoznať, kto kde hrá. Z chaosu sa vykľulo rozostavenie 4-3-3. Julián Alvaréz nastúpil v 62. minúte namiesto Davida a za 28 minút vystrelil trikrát, z toho dvakrát na bránu, no jednu veľkú šancu nepremenil. Lookman prišiel v 67. minúte namiesto Baenu a v závere ešte nastúpili Robin Le Normand a Hjulmand namiesto Cristiana Romera a Kang-ina.

Hoci Real prehrával o dva góly, prekvapivo nevytvoril takmer nič. Jeho krajní obrancovia Marc Cucurella a Denzel Dumfries boli nenápadní. Po Rüdigerovom góle v 89. minúte ešte prišla chvíľa napätia, no Giuliano pridal svoj posledný a azda najdôležitejší zákrok: v úplnom závere silou odtlačil Kyliana Mbappého od lopty a pripravil ho o šancu vyrovnať.

Simeone: Jeden tím jasne dominoval

Po zápase sa hovorilo aj o výkone madridského rozhodcu Ortiza Ariasa. Simeone však v rozhovoroch pre DAZN až trikrát stočil reč k tomu, čo sa dialo na ihrisku. Pri každej otázke na rozhodcu opakoval:

„Jedno či dve vylúčenia, ako chcete, sú len detail. Jeden tím jasne dominoval. A druhý nehral taký zápas, aký zvyčajne očakával.“

Náš výkon bol taký dobrý, prefíkaný a dominantný, že kto chce debatu stočiť na čokoľvek iné než našu prevahu, klame sám seba a uráža inteligenciu ostatných. Boli to dva rôzne zápasy v jednom. V prvom polčase sme súpera vyčerpávali v typicky vyhrotenej atmosfére, v druhom prišiel Koke, prevzal velenie v strede poľa a rozprúdil kombinačnú hru.

Druhý polčas patril len nám

Čísla po polčasoch ukazujú, aký veľký bol rozdiel. Kým prvý polčas bol vyrovnaný, po prestávke sme mali loptu dve tretiny času, vystrelili sme 14-krát proti dvom strelám Realu a naše očakávané góly vyskočili z 0,18 v prvom polčase na 2,17 v druhom. Zhruba 0,8 z toho pripadá na pokutový kop. Bez neho sme po prestávke mali xG 1,38.

Ukazovateľ (Atlético – Real)	1. polčas	2. polčas	Celý zápas
Držanie lopty	55 % – 45 %	66 % – 34 %	61 % – 39 %
Očakávané góly (xG)	0,18 – 0,16	2,17 – 0,14	2,35 – 0,30
Strely spolu	4 – 6	14 – 2	18 – 8
Strely na bránu	0 – 1	9 – 2	9 – 3
Veľké šance	0 – 0	4 – 1	4 – 1
Dotyky v pokutovom území súpera	15 – 8	22 – 6	37 – 14
Presné prihrávky	228 – 182	328 – 155	556 – 337
Prieniky do poslednej tretiny	34 – 24	32 – 18	66 – 42

Real za celý druhý polčas presne prihral 155-krát, kým Koke sám zvládol za 45 minút 62 presných prihrávok. Kontrola, velenie aj zámer boli jednoznačne červeno-biele. Real mal po prestávke loptu len 34 % času, najmenej v ligovom zápase od októbra 2025, keď proti Barcelone na Santiago Bernabéu dosiahol 26 %. Našich 618 prihrávok je zároveň najviac, koľko proti Realu zahral súper v jeho posledných 20 ligových zápasoch. Viac ich naposledy zahrala Barcelona v sezóne 2025/26, a to 640.

Ešte výrečnejšie sú čísla súpera v útoku. Real mal za celý zápas xG 0,30 (z hry 0,17), čo je najmenej v zápase LaLigy za posledných päť sezón, teda od ročníka 2022/23. Od Mbappého strely v čase 39:39 trvalo 37 minút, kým Oblaka znovu preveril Yan Diomande (76:26). V druhom polčase sa Real dotkol lopty v našom pokutovom území len šesťkrát a od Grimaldovho gólu vystrelil iba dvakrát. Osem striel za celý zápas je jeho sezónne minimum. Je to polovica zo 16 striel proti Interu v Lige majstrov a tretina z 24 proti Rayu Vallecano.

Aj strely na bránu potvrdzujú, že výsledok mohol byť vyšší. Naše pokusy mali hodnotu xGOT 2,87. Brankár Realu mal päť zákrokov, z toho jeden veľký, a zabránil 0,87 gólu. Oblak naopak čelil strelám v hodnote xGOT 0,43 a inkasoval raz. Viac sme aj nabehali, 97,8 km proti 91,3 km Realu.

Koke, kapitán, ktorý ovládol zápas

Svetu už pomaly dochádzajú slová, ktorými by opísal Kokeho brilantnosť. Náš kapitán, vlastným menom Jorge Resurrección, v týždni pred zápasom s Realom prekonal Sira Bobbyho Charltona a jeho 746 zápasov za jediný klub. Viac zápasov v dejinách futbalu odohralo už len sedem hráčov, ktorí celú kariéru strávili v jednom klube. Svet si to na chvíľu všimol a zahraničné médiá šírili grafiku Transfermarktu. Kto však chce naozaj pochopiť, čo pre Atlético jeho vytrvalosť znamená, mal by si pozrieť druhý polčas tohto zápasu.

Zápas zmenil práve Koke, a to ešte pred Grimaldovým gólom z penalty. Aj on je v prvom rade fanúšik Atlética – hráč, ktorý o klube povedal: „Atlético? Môj život. Nič viac.“ Treba nahlas a jasne hovoriť, že patrí k najlepším futbalistom v dejinách španielskej ligy, aj za tých hlupákov, ktorí si to netrúfnu povedať. Niektoré médiá pred zápasom rátali, koľko našich hráčov by mohlo hrať v základnej zostave Realu, a na Kokeho zabudli. Pritom má kvalitu a porozumenie hre, o akých sa stredopoliarom Mourinhovho tímu ani nesníva. Sledovať, s akou ľahkosťou si zápas podmanil a nastavil tempo, aké nám vyhovovalo, bola skutočná šou. Kapitán, ktorého fanúšikovia súpera toľkokrát zosmiešňovali, Real opäť zatienil.

Rozdiel bol obrovský. Stredopoliari Realu po prevzatí lopty stuhli, kým Koke ťahal loptu na jednu stranu, kombinoval so spoluhráčmi, priťahoval súpera a potom ju prenášal na druhú stranu. Po každej prihrávke sa znovu ponúkal. Presných mal 62 zo 64 prihrávok (97 %), vypracoval tri šance, osemkrát prihral do poslednej tretiny a od Sofascore dostal 7,8, najviac z celého nášho tímu. Mimochodom, najvyššiu rýchlosť z nás dosiahol práve on, 35,3 km/h.

🍞𝐃𝐎𝐍 𝐊𝐎𝐊𝐄 𝐑𝐄𝐒𝐔𝐑𝐑𝐄𝐂𝐂𝐈𝐎𝐍

Tiene 34 años pero a Koke nadie le come la tostada.

Su derbi en 45 minutos:
➡ 62/64 en pases
➡ El que más ocasiones ha creado (3)

El Real Madrid en el segundo tiempo promedió un 34% de posesión y solo completó 155 pases. pic.twitter.com/8d3MVGkObR

— Atlético Stats (@atletico_stats_) September 20, 2026

Kým k nám neprišli Cardoso a nedávno aj Hjulmand, musel Koke hrať najhlbšie v strede poľa, rozbíjať útoky súpera a udržiavať loptu v pohybe. Aj v tejto úlohe bol veľmi dobrý, no nemohol ukázať, čo dokáže vyššie na ihrisku. Teraz má za sebou spoľahlivých defenzívnych stredopoliarov, a tak môže viesť presing. Keď máme loptu, nabieha medzi stredovú a obrannú líniu súpera a vpredu je pre obranu ďalším nepríjemným problémom.

Pripísať výsledok len jeho príchodu cez prestávku by bolo možno príliš jednoduché, no súvislosť sa už dá len ťažko prehliadnuť. Koke síce starne, no jeho dvojica s Cardosom sa upevňuje a čoraz viac pripomína Gabiho s Tiagom. Proti Realu vynikalo najmä to, ako podporuje spoluhráča s loptou: vždy sa mu ponúkne na prihrávku, podobne ako rozohrávač v rugby. Nech je každé derby pre nášho kapitána len predposledné.

Giuliano hrá srdcom

O protekcii sa dá hovoriť len vtedy, keď si niekto miesto nezaslúži. Kto teda pripisuje Giulianovo miesto v otcových zostavách príbuzenstvu, jednoducho sa mýli. Má aj slabšie dni a niekedy treba motiváciu veľkého zápasu pred 70 000 ľuďmi, aby hráč vydal zo seba to najlepšie. V tomto zápase bol však Giuliano pre náš úspech kľúčový a bez neho by sme nevyhrali.

Kto z nás aspoň raz nesníval, že hrá derby v drese Atlética? A v tých snoch sme ho vždy prežívali a bojovali v ňom presne tak, ako to robí Giuliano. Bolo to vidieť aj v súbojoch s Viniciusom a Mbappém: keď bolo treba, išiel hlavou do lopty aj z ležiaceho postavenia a na riziko nemyslel. Najlepší Giuliano je ten, ktorý cíti a nerozmýšľa. Od iných hráčov treba chcieť iné veci. On má byť vždy „len“ fanúšikom Atlética, ktorý si oblečie červeno-biely dres, príde na Metropolitano a cíti, že je na svojom mieste.

Pri druhom góle ukázal inú, zlepšenú stránku svojej hry, keď poslal cez celé pokutové územie center presne na Davida. Jeho poslednú prihrávku roky spochybňovali a ani dnes nie je vždy presvedčivá, no v zápase, ktorý je pre nás najdôležitejší, Cholito nesklamal. Cucurella bol nevýrazný najmä preto, že ho Giuliano neustále trápil. Je to dôkaz, aký je rozdiel medzi Realom a španielskou reprezentáciou, s ktorou Cucurella v júli vyhral majstrovstvá sveta a ktorá vtedy Giuliana väčšinou ubránila.

FotMob mu dal 8,1, najviac zo všetkých hráčov na ihrisku. Okrem asistencie mal sedem defenzívnych zákrokov a štyrikrát súperovi odobral loptu. Najužitočnejším hráčom zápasu bol zaslúžene.

Jonathan David naďalej skóruje

Hráč Atlética naposledy skóroval v každom zo svojich prvých troch zápasov za klub v roku 1995. Bol ním Ľuboslav Penev. V tej sezóne sa stal najlepším strelcom tímu a Atlético vyhralo ligu aj pohár. Zopakovať taký úspech je v tejto sezóne asi nereálne, no Jonathan David, ktorý k nám v posledný deň prestupového obdobia prišiel na hosťovanie z Juventusu, v LaLige zanecháva výborný dojem. Zatiaľ dáva gól každých 53 minút a v pokutovom území predvádza pohyb a zakončenie, aké nám roky chýbali.

Nemal dobrý zápas, no gól dal. Aj to je schopnosť – presadiť sa v škaredých zápasoch, v ktorých platí len bojovnosť, a tento gól Davida vystihuje dokonale. Okrem výbornej kolektívnej akcie stojí za pozornosť, ako sa David pred zakončením uvoľňoval: bola to ukážka, ako oklamať obrancov a nestratiť kontakt s hrou. Že aj v menej vydarenom zápase dokáže ovplyvniť výsledok, je pre Simeoneho výborná správa. Za 62 minút dvakrát vystrelil (xG 0,59) a všetkých 11 prihrávok zahral presne.

Je to klasická deviatka, čím sa líši od Juliána Alvaréza, a s loptou pri nohe vie viac ako Alexander Sørloth. Rozdiel v počte gólov medzi všetkými tromi napokon možno bude zanedbateľný, no David ich dáva trochu inak. Každý, kto hrá za jeden z piatich najlepších tímov Európy, je mimoriadne talentovaný a úspech často závisí od toho, ako sa hráč cíti v prostredí. Keď prichádzal, aj my sme mali obavy pre jeho nepresvedčivé pôsobenie v Juventuse, no v Madride sa zatiaľ cíti ako ryba vo vode. Nech mu strelecká forma vydrží.

Aj ďalší si zaslúžia zmienku

Veľmi dobrý zápas odohrali aj Hancko, Cuti Romero a Kang-in. Hancko mal osem defenzívnych zákrokov, najviac z nás, a štyrikrát vystrelil. FotMob mu dal 7,5. Romero dostal na FotMobe 7,3 a na Sofascore 7,4. Kang-in viedol loptu 32-krát a prešiel s ňou 221 metrov, najviac v tíme, hoci ju zároveň 17-krát stratil. Baena pôsobil rozvážnejšie a zdal sa lepšie pripravený na takéto zápasy. Grimaldo sa postupne zlepšoval a nakazil sa energiou tímu. Nabehal 10,23 km, mal najviac šprintov z nás (11) a od FotMobu dostal 7,9.

Čo z toho plynie

Simeone skladá tím ako typickú španielsku stavbu: trvá to oveľa dlhšie a stojí oveľa viac, než sa pôvodne čakalo. Najlepšiu zostavu zatiaľ nepozná. Uvidíme, či sa Cholo rozhodne pre pragmatizmus, alebo zostane záhadný.

Po prehre na Anfielde, v ktorej bolo viac nádejného ako negatívneho, sme zareagovali výborne: tri zápasy, tri výhry. A to sa ešte musí ustáliť rozdielna situácia našich dvoch najlepších hráčov, Barriosa a Juliána. Real bol v tomto zápase malým tímom. Nevedel vyjsť spod tlaku, stiahol sa a chýbal mu správny prístup aj chuť. Mourinho má počas trojtýždňovej reprezentačnej prestávky čo riešiť. Ak chce po dvoch rokoch bez trofeje opäť vyhrávať, musí najprv dosiahnuť, aby jeho tím vôbec hral futbal.

Nad akoukoľvek analýzou by však mala stáť vďaka. Je to nezaplatiteľný luxus, že výhry nad Realom doma sú pre nás takmer bežné, no fanúšik Atlética by si mal vážiť, kde je, a nezabúdať, odkiaľ prišiel. Patria k tomu posmešné transparenty, povýšenosť, s akou súper tieto zápasy bral ako formalitu, aj gól inkasovaný po štrnástich sekundách. Práve to má byť palivom, aby Real pri každej návšteve Metropolitana cítil, že ani tentoraz to nebude jeho deň. A z toho všetkého, za čo treba Simeonemu ďakovať, patrí toto medzi najdôležitejšie.

Čaká nás nekonečne dlhá reprezentačná prestávka. Večné však musí byť niečo iné: hrať tieto zápasy ako fanúšik Atlética. Vďaka, don Jorge. Vďaka, Simeoneovci – otec aj syn.

Hodnotenie hráčov

Štatistiky zápasu

Tímové štatistiky

Štatistiky hráčov – Atlético Madrid

Zdroj: atleticostats.com, intothecalderon.com, fotmob.com, sofascore.com